Poradie Naj kníhDado Nagy o svojich naj knihách
Jozef Dado Nagy si prešiel mnohými médiami, pôsobil v rádiu, glosoval v relácii Sedem s. r. o., vydal knihu parodických receptov s názvom Slepačie polievky pre otrlých a taktiež bol spoluautorom knihy Rota pomalého nasadenia, ktorú stvorili spolu s režisérom Petrom Krištúfkom. Momentálne sa venuje organizovaniu a moderovaniu literárnych večerov a čítačiek. Literatúra je jeho vášňou i povolaním.
Vraj ste začali intenzívne čítať asi v dvanástich rokoch, keď ste sa presťahovali, a namiesto kamarátov ste našli knihy. Čo ste vtedy čítali?
Vtedy som začal čítať intenzívnejšie, pretože toho času bolo zrazu omnoho viac ako predtým, ale čítal som veľmi rád aj predtým, takže asi som len čítal viacej v tomto období. Čítal som klasické knihy ako Troch pátračov, všetky možné diely, ktoré existovali, Martina Rázusa Maroško, Maroško študuje a Kláru Jarunkovú som mal nesmierne rád.
Ktoré knihy od Kláry Jarunkovej?
Od Kláry Jarunkovej sa mi neuveriteľne páčili Brat mlčanlivého vlka a Tiché búrky, čo sú také smutné knihy. Najmä Brat mlčanlivého vlka je kniha veľmi krásna, veselá a zároveň smutná, až mi bolo veľmi ľúto, že tá kniha tak tragicky končí. Musel som si dať pauzu, inak by som ju rovno prečítal znova.
Máte nejakú knihu, ku ktorej ste sa vracali alebo ešte stále vraciate?
Mal som jednu takú, ale už sa k nej až tak veľmi nevraciam. Je to možno ako s hudbou, že niektoré veci mám zafixované. Tak ako Vladimír Vysockij, ktorý niekde vo mne je. Je to asi jedna z najobľúbenejších hudieb, aké mám. Jeho koncertné nahrávky sú drsné a veľmi živé. Takto som mal kedysi rád úplne obyčajnú knihu od Moniky Dickensovej, ktorá napísala príbeh mladom ošetrovateľovi v Británii. Ten so zvláštnym cynickým humorom opisuje, ako sa stará o svojich súkromných pacientov, čo sú veľmi často starí zomierajúci ľudia, pričom úžasné mi prišlo, že o zomieraní a chorobách rozpráva odľahčene, so sarkazmom a cynizmom. Je to také groteskno-smutno-veselé. Toto je kniha ktorú som čítal asi aj štyrikrát.
A čo preferujete v literatúre teraz?
Pre mňa bolo čítanie úplne najpríjemnejším spôsob trávenia voľného času, niečo naozaj úžasné. Okrem toho, že som túžil knihy čítať, tak som ich chcel i vlastniť. Teraz je to trošku iné v tom, že sa túžba stala profesiou a musím čítať veľmi veľa kníh, ktoré by som často ako normálny čitateľ do konca nedočítal. Čiže čítam z profesionálneho záujmu a prečítam toho dosť veľa. Z toho, čo prečítam sa mi páči, alebo ma zaujme, tak jedna kniha z desiatich – dvadsiatich, teda že by to bolo také očarenie, ktoré som mal pri čítaní kníh Brat mlčanlivého vlka alebo Austerovej Newyorskej trilógie. Mám rád humor v literatúre, takže som šťastný, keď objavím knihu, ktorá je normálne vtipná, má nejakú hĺbku a je za tým aj trochu smútku, teda nie je to len taký ľahký humor.
Keďže sa knihám venujete i profesionálne, sledujete teraz anketu Moja naj kniha a máte v nej aj nejakého favorita?
Áno, sledujem to. Priznám sa, že jasného favorita nemám. Sú tam rôzne druhy literatúry. Je tam dosť veľa klasík. Myslím, že sa tam nachádza Sto rokov samoty od Marquéza, čo je podľa mňa skvelý román a je tam Bulgakov Majster a Margaréta, takže za tieto dva by som určite hlasoval.
Autorka: Jana Masárová
