Peter Krištúfek o svojich naj knihách

KristufekPeter Krištúfek, spisovateľ a režisér, ktorý nakrútil vyše dvadsať autorský dokumentárnych filmov, momentálne pracuje na svojom celovečernom hranom filme Viditeľný svet. Okrem toho sa aktívne venuje aj literárnej tvorbe. Jeho najnovšou knihou sú Blíženci a protinožci.

 

Akú literatúru preferujete?

Čítam rôzne knihy, neviem či v tejto chvíli čítam práve tie, ktoré mám najradšej, pretože tie mám už prečítané. Veľmi rád mám Plechový bubienok od Güntera Grassa. A asi pred rokom som čítal knihu od Jonathana Littella Láskavé bohyne, ktorá sa mi veľmi páčila. No nevyhýbam sa ani slovenským autorom, z ktorých ma oslovila Ivana Dobrakovová s jej poslednou poviedkovou knihou alebo Pavol Rankov Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Okrem toho čítam veľa poézie.

 

Z prózy si radšej prečítate rozsiahly román alebo poviedky?

Je to zaujímavé, pretože ja ako autor radšej píšem poviedky, no ako čitateľ som viac naklonený románom.

 

Ste ako režisér spokojný s filmovými spracovaniami kníh, ktoré ste čítali?

Je naozaj len zopár filmov, ktoré ma nesklamali a ktoré samotnej knihe pomohli sa dostať do povedomia. Napríklad je to už spomínaný Plechový bubienok, ktorého filmová adaptácia získala aj Oscara. Myslím si, že toto filmové spracovanie sa podarilo naozaj do bodky. Hoci je to deväťsto stranová kniha, tak sa ju podarilo v dvojhodinovom filme veľmi dobre spracovať.

 

Ktorá filmová adaptácia knihy sa vám, naopak, vôbec nepáčila?

John Irving má veľmi dobré knihy, ku ktorým si sám píše scenáre a vie, čo si publikum v Amerike žiada – a to je ľúbostný príbeh. Vždy zúrim, keď vidím sfilmovanú jeho knihu, pretože niekedy vie ohlodať dej knihy len na ľúbostný príbeh, pričom kniha riešila i mnohé ďalšie veci. Mimoriadne ma rozzúrili Zásady muštárne, keď som ich videl ako film, pretože kniha nie je o láske, ale o niečom úplne inom.

 

Vy sám by ste sa odhodlali sfilmovať vlastnú knihu?

Asi nie, pretože tvrdím, že na to nemám správny odstup. Určite by som sa však podujal, a boli už aj také ponuky, napísať scenár k románu Šepkár, pretože by som chcel, aby vo filme bolo niečo, čo považujem za dôležité práve ja. No realizáciu by som prenechal niekomu inému, aby tomu vtlačil inú tvár, lebo tak by to malo podľa mňa najväčší zmysel.

 

Autorka: Jana Masárová