V stovke naj kníh sú aj diela z 19. storočia
Do stovky najobľúbenejších kníh Slovákov a Sloveniek sa prebojovali okrem iných aj diela pevne zapísané do dejín slovenskej literatúry.
Jedinými slovenskými dielami pôvodne vydanými ešte v 19. storočí sú Slovenské rozprávky od Pavla Dobšinského (1880 až 1883) a Sirota Podhradských ( 1889) od Terézie Vansovej, ktorá okrem toho nesie prvenstvo – je to prvý román slovenskej spisovateľky.
Bohato je zastúpené medzivojnové obdobie. Doň spadá napríklad kniha Maroško od Martina Rázusa (1932) a Maroško študuje (1933). Čitateľsky príťažlivá je autobiografická próza Maroško, podľa epického vývoja hlavného hrdinu označovaná ako „vývojový“ román, ale aj pokračovanie Maroško študuje. Z rovnakého roku ako Maroško pochádza román Čachtická pani, vďaka ktorej získal jej autor Jozef Nižnánsky obrovskú popularitu, ktorá, ako sa ukázalo v ankete Moja naj kniha, trvá dodnes.
Lyrizovanú prózu, výrazný prúd v slovenskej medzivojnovej próze, zastupujú Jozef Cíger-Hronský s Jozefom Makom (1933) a Margita Figuli s Tromi gaštanovými koňmi (1940). Román Jozef Mak od Jozefa Cígera-Hronského pochádza z autorovho prvého obdobia prozaickej tvorby a celkovo je považovaný za jeho najlepšie prozaické dielo. Dielo Margity Figuli, autorky románu Tri gaštanové kone, zaraďujeme do najvýraznejšieho prúdu lyrizovanej prózy – naturizmu. Týmto dielom dosiahla Margita Figuli svoj najväčší úspech.
Z obdobia rokov 1945 až 1993 sa do prvej stovky dostali diela autorov Františka Hečka, Antona Baláža, Rudolfa Slobodu a Petra Jaroša. K najpozoruhodnejším dielam modernej slovenskej románovej spisby patrí Červené víno (1948) Františka Hečka. Panoramatický historizujúci rodový román Tisícročná včela (1979) je vyvrcholením tvorby Petra Jaroša, na knihu nadviazalo voľné pokračovanie Nemé ucho, hluché oko (1984). Obsah románu Tábor padlých žien (1993) tvorí námet o prevýchove žien živiacich sa prostitúciou v rokoch socializmu. Rudolf Sloboda zobrazil vo svojom románe, označovanom ako literárna udalosť desaťročia, Rozum (1982) zasa príbeh intelektuála, ktorý hľadá východisko zo situácie v takzvanom reálnom socializme. Z diela Hany Zelinovej najviac zaujal čitateľov a čitateľky Alžbetin dvor (1971) z románovej trilógie o histórii turčianskeho zemianskeho rodu, kam patria aj knihy Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977).
K významným predstaviteľkám literatúry pre deti a mládež z rokov 1945 až 1959 a zároveň medzi diela v naj sto kníh patria Opice z našej police od Kristy Bendovej a umelecky najzrelšie dielo Márie Jančovej Rozprávky starej matere (1953).
Autorka: Barbora Zahoranská
Spracované podľa: Rukoväť literatúry (1998), Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia